Zobudila som sa a sám Kráľ stál pri mojej posteli. Usmial sa, žmurkol a potmehúdsky povedal, že dnes ideme na piknik. Zajasala som, pozrela von oknom a vtedy som pochopila, že si na to vybral ten správny deň s tým správnym počasím. S radosťou som sa umyla a obliekla. V izbičke sme boli len my dvaja, lebo spolubývajúca už mala v tom čase školu.
Otvorila som chladničku, urobila som si niečo pod zub (mmm....ovsené vločky s tvarohom, hruškou a medom) a potom sme len tak sedeli, jedli a rozprávali sa. Hovorila som mu o tom, ako sa teším, že dnes prišiel a On bol tiež rád, že som si naňho dnes našla čas. Začala som mu vravieť o tom, čo ma cez deň čaká a On ma trpezlivo počúval, hoci môj denný program poznal oveľa lepšie než ja sama. Povedala som mu čo ma trápi a On ma svojim objatím zbavil všetkého stresu a ťažoby. Potom som si však spomenula, že musím ísť do školy, ale On sa nehneval. Dokonca mi navrhol, že môže ísť so mnou, pretože dnešok má vyhradený len pre mňa. Vravím si "YES!" a už sme kráčali na seminár.
Pred triedou som stretla kamošku, čo Kráľa pozná, tak sme sa všetci dali do reči a ja som jej opísala to super ráno. V triede bolo plno ľudí, ktorí o Kráľovi nemali ani šajnu, alebo Ho poznali len z videnia. Cítila som v Jeho srdci zmes emócií: smútok, túžbu a nekonečnú lásku. Jeho pohľad vyžaroval túžbu osloviť každého jedného z nich, ale ja som nemala odvahu predstaviť ich. Napriek tomu sa na mňa nehneval.
Keď mi skončili všetky hodiny, ešte stále bol pri mne. Šli sme spolu na obed do jedálne a povybavovali sme nejaké veci, čo som potrebovala v knižnici, v meste, v obchode... Občas sme nadšene kecali a rehotali sa, inokedy sme len tak mlčky kráčali. Stalo sa mi aj, že som úplne zabudla, že je so mnou a stratila som ho kdesi v dave, no len čo som ho začala hľadať, už stál pri mne. Vtedy som pochopila, že On ma nikdy nespustil z očí.
K večeru sme sa vrátili na intrák. Spolubývajúca na mňa spustila lavínu svojich dnešných zážitkov, tak sme si sadli a počúvali ju. Ona však prítomnosť Kráľa ignorovala. Hádzala som po ňom ospravedlňujúce pohľady za jej správanie a niektoré názory, ale on len mykol plecami a ďalej ju s láskou počúval.
Keď sme už každá zaliezla do svojej postele, Kráľ otvoril Bibliu a čítal mi. Niektorým veciam som nerozumela, tak mi to čítal znova. Niečo mi došlo, ale nie všetko. On však povedal, že to nevadí. Tak som sa zamerala na to, čomu som rozumela a snažila som sa to zapamätať. Keď skončil, pošepkala som mu naliehavé prosby za ľudí, ktorých milujem a ktorým má moc pomôcť. Necítila som sa hodná žiadať to od Neho, ale vedela som, že On je jediný, kto môže niečo zmeniť. Veď je Kráľ. Všetko si vypočul, pohladil ma po tvári a zaželal mi krásne sny. Stále však sedel vedľa postele.
Pohltil ma neuveriteľný pokoj, no predsa som ešte otvorila oči a spýtala sa: Pane, nehovoril si ráno, že chceš ísť na piknik? On sa usmial od ucha k uchu a povedal: Celý deň sme strávili spolu, v pohode sme sa rozprávali, smiali a zabávali. Neskýva sa za piknikom ako činnosťou jedenia v prírode synonymum chvíle pokoja, pohody a relaxu s niekým, s kým sa cítiš dobre a rád s ním tráviš čas (napríklad jedením v prírode =P)? Ja som s tebou dnes bol na pikniku. Bola si aj ty so mnou? Rozospato som sa na Neho usmiala. Bola som, Pane, a chcem naň ísť aj zajtra.
Ráno som sa zobudila a sám Kráľ sedel pri mojej posteli. Uškrnul sa a povedal: Dnešok mám vyhradený len pre teba. Pôjdeme na piknik?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára